Silný zápisník plný surových spomienok na holokaust.

Prešla si hrôzou a prežila, aby mohla rozprávať príbehy tých, ktorí nemali také šťastie...

Poľsko, 1943. Tragicky osirelá Janina Hescheles každý večer recitovala poéziu na pozadí horiacich tiel v tábore Janowski. Jej sugestívne slová upútali pozornosť podzemného hnutia a tesne pred zničením tábora a masovým vyvraždením židovských zajatcov ju prepašovali na slobodu. Ukrývajúc sa v Krakove, dostala písacie potreby, aby zachytila brutálne obrazy vo svojej hlave. Ako dvanásťročná začala verne zaznamenávať udalosti a mená mŕtvych.

Heschelesovej záznamy sa začínajú v júni 1941 nemilosrdnou nacistickou okupáciou jej milovaného mesta Ľvov. Prostredníctvom živých spomienok podrobne opisuje násilné uväznenie svojich priateľov, rodiny a susedov v gete. Jej jedinečné svedectvo pripomína bolestnú túžbu dieťaťa po matke a otcovi, ktorých stratilo v dôsledku sadistickej Tretej ríše.

V tomto odvážnom príbehu o nevinnosti, ktorá bola odobratá v takej mladosti, Hescheles odhaľuje krutú každodennú realitu strašnej genocídy Židov. Nebála sa zastrelenia, ale pochovania zaživa - osudu vyhradeného pre deti. Tento neobyčajný zápisník, napísaný s opisnou bezprostrednosťou počas najhrozivejšej epizódy dejín, je inšpiratívnym príkladom svedectva preživšej holokaustu o spomienkach strateného národa. Doplnené súčasným predslovom, Hescheles je príkladom toho, že život a nádej môžu pokračovať aj po nepredstaviteľnej tragédii.

Môj Ľvov: Memoáre dvanásťročného dievčaťa o holokauste sú fascinujúce spomienky, ktoré oživujú desivú udalosť. Ak máte radi autentické záznamy z prvej ruky, pôsobivé postrehy a dojímavé čítanie, potom si Heschelesovej rozprávanie o detstve zamilujete.